Priznám sa hneď, že na jednu z tých otázok som dlho odpovedal príliš jednoducho. Tak si to poďme ujasniť. 

Za nadúvanie po hubách nemôžu beta-glukány 

Najčastejšia obava znie: beta-glukán je vláknina, vláknina je potrava pre baktérie, tak si ich predsa nebudem prikrmovať. Znie to rozumne, ale nefunguje to tak. Húbové beta-glukány sú tvrdý oriešok — silne vetvené, zle rozpustné, naše enzýmy si na ne neprídu a baktérie ich spracovávajú pomaly, až v hrubom čreve. Nie sú to sladké, rýchlo kvasiace vlákniny typu inulínu. A v bežnej dávke extraktu ich prijmete zlomok toho, čo zvyčajne robí problémy pri prebiotikách. 

Skutočný vinník sa volá manitol. Je to cukrový alkohol, ktorého majú huby celkom dosť, patrí do rodiny FODMAP a správa sa presne tak, ako sa od neho čaká — zle sa vstrebáva, ťahá do čreva vodu a ochotne sa skvasí. Práve kvôli nemu sú huby v zoznamoch pre citlivé črevá vedené ako riziková potravina. 

A jedna pikantnosť. Cordyceps preslávila takzvaná kyselina kordycepová. Keď sa pozriete, čo to chemicky je, zistíte, že je to manitol. Takže ak vás po hubách nafukuje, Cordyceps je prvý, na koho sa pozriem. 

Prášok nie je šetrnejší než extrakt. Je to naopak 

Často slýcham, že v citlivom období je lepšie siahnuť po prášku z celej huby, pretože extrakt je koncentrát, a teda silnejší. Chápem tú úvahu, ale je obrátená. 

Prášok sa dávkuje po lyžičkách, pokojne päť až desať gramov denne. Nesiete si do čreva celú hubu aj s nestráviteľným obalom a plným podielom manitolu. Extrakt vám dá porovnateľný účinok pri jednom až dvoch gramoch. Do čreva ide niekoľkonásobne menej hmoty — a s ňou menej všetkého, čo môže kvasiť. 

Nebudem vás ale balamutiť: manitol sa do extraktu dostane tiež, nie je pravda, že by tam nezostal. Výhoda extraktu nie je v čistote. Je v tom, že ho stačí málo. To je celé kúzlo. 

A čo ten histamín? 

Huby nie sú vysokohistamínová potravina. Čerstvé huby obsahujú histamínu veľmi málo, často vôbec nič. Zoznamy zakázaných potravín sa navyše medzi zdrojmi rozchádzajú tak dramaticky, že by som podľa nich radšej nejedol vôbec nič. Najlepšie podložené je vyhýbať sa fermentovaným potravinám — a huby medzi ne nepatria. 

Háčik tu ale je, len inde, než sa čaká. Huby obsahujú iné biogénne amíny, hlavne putrescín a spermidín. Tie vám histamín nedodajú, ale súťažia s ním o rovnaký enzým, ktorý ho odbúrava — o DAO. Keď sa teda po hubách necítite dobre, nemusí to znamenať, že ste prijali histamín. Môže to znamenať, že sa ten váš vlastný odbúrava pomalšie. 

A pretože množstvo týchto amínov závisí hlavne od toho, aká čerstvá surovina bola a ako sa s ňou zaobchádzalo pri spracovaní, nie je pri tomto type problémov kvalita výroby marketing. Je to terapeutický parameter. 

Zaujímavé pritom je, že rad štúdií ukazuje pravý opak toho, čoho sa ľudia boja — huby aktiváciu žírnych buniek, teda práve tých, ktoré histamín uvoľňujú, skôr tlmia. Najlepšie je to popísané pri Maitake a pri Agaricu. Budem ale poctivý: klinický dôkaz, že by huby liečili samotnú histamínovú intoleranciu, zatiaľ nemáme. Beriem ich ako podporu terénu, nie ako liek na problém.