V posledných rokoch sa stal pojem „prekyslený organizmus“ jednou z najčastejších tém výživových diskusií. Internet je plný rád, ako telo „odkysliť“, aké potraviny „odkysľujú“ a ktoré „zakysľujú“. Mnoho ľudí žije v presvedčení, že únava, bolesti kĺbov alebo pálenie záhy súvisia s celkovým prekyslením organizmu.
Realita je však iná.
Pri metabolizácii potravín vzniká tzv. metabolický popol, ktorý je buď kyselinotvorný alebo zásadotvorný. Rozhodujúcim faktorom je obsah minerálov – kyselinotvorne pôsobia najmä fosfor a síra, zásadotvorne naopak vápnik, horčík, draslík.
Všeobecne možno povedať:
Je však dôležité rozumieť podstatnej veci:
Chuť nemá s pôsobením nič spoločné.
Citrón chutí kyslo, ale v tele pôsobí zásadotvorne. Mäso nechutí kyslo, ale je metabolicky kyselinotvorné.
Stručná odpoveď: nie.
Potraviny môžu ovplyvniť iba pH moču, nie pH krvi alebo vnútorného prostredia. Organizmus udržiava pH krvi v extrémne úzkom rozmedzí 7,35–7,45, čo je podmienka pre prežitie.
Ak by pH významnejšie vybočilo, jednalo by sa o život ohrozujúci stav, typicky acidózu alebo alkalózu, vyžadujúci okamžitú lekársku starostlivosť.
Stabilitu pH zaisťuje:
To je dôvod, prečo myšlienka „odkysľovania organizmu diétou“ nemá biologický základ.
Často dochádza k zámene pojmov.
Za „prekyslenie organizmu“ označujú ľudia úplne iné ťažkosti – najčastejšie pálenie záhy, reflux alebo pocit ťažkosti a horúčavy v oblasti žalúdka.
Z pohľadu tradičnej čínskej medicíny je pálenie záhy najčastejšie obrazom horúčavy v žalúdku.
Teda nie prekyslením organizmu, ale:
V takom prípade je potrebné:
- reflux
- horúčosť v žalúdku
- stres a nevhodné stravovanie
- nedostatok odpočinku
Kyslosť a zásaditosť potravín je užitočný koncept pre orientáciu vo výžive, ale nie meradlo zdravia organizmu.
O zdraví rozhoduje celkový životný štýl – strava, spánok, pohyb, psychika a vzťahy – nie pH citróna alebo špenátu.
Prihláste sa na odber noviniek a neunikne vám žiadna akcia alebo dôležitá informácia
