Premýšľali ste niekedy o tom, prečo v dobách temného stredoveku niektorí ľudia na mor umierali, zatiaľ čo niektorí sa nielen nenakazili, dokonca sa o chorých starali? Jednoduchá odpoveď. Mali silný imunitný systém.
Imunitný systém je ako štít, ktorý nás chráni pred votrelcami, ktorí sa neustále snažia všetkými možnými cestami vniknúť do nášho organizmu. Prečo? Chcú našu energiu, miesto pre prežitie a množenie. O nič iné tu nejde. Sú tak naprogramovaní. Vírusy, baktérie, kvasinky, chlamýdie a mnoho ďalších. Sú stále okolo nás. Je len ilúziou, že sa ich niekedy podarí úplne vymýtiť. Nepriateľ sa neustále zdokonaľuje. A človek sa naopak neustále svojím zhoršujúcim sa životným štýlom oslabuje.
Náš imunitný systém zabraňuje vnikaniu patogénov do organizmu, a ak prejdú, tak sa ich snaží zlikvidovať. Aby som bol presný, imunitný systém nemá na starosti len vonkajších nepriateľov, ale aj tých vnútorných. Čo môžu byť napríklad rakovinové bunky, bunky poškodené alebo niektoré mikroorganizmy, ktoré sa nežiaducim spôsobom premnožia v mikrobiote.
Je tiež veľmi dôležité, aby imunitný systém dokázal rozlíšiť, ktoré bunky sú dobré, a tie, s ktorými je potrebné sa popasovať. Ak toto nedokáže dobre rozlišovať, začne sa obracať proti našim vlastným bunkám a vznikne tak autoimunitný problém.
Náš imunitný systém môžeme rozdeliť na dve časti. Na vrodenú alebo nešpecifickú imunitu a imunitu získanú alebo adaptívnu (schopnú sa prispôsobovať).
Vrodená imunita
Tú prvú si predstavte ako hory a kopce, ktoré chránia územie pred vpádom Hunov. Hory a kopce sú v našom organizme tvorené kožou, potom, slinami, žalúdočnými šťavami, bunkami, napr. fagocytmi, čo je druh bielych krviniek, ktoré sú schopné pohlcovať patogény, častice z vonkajšieho prostredia a rôzne druhy pôsobkov, ktoré sú produkované nielen imunitnými bunkami.
Napríklad interleukíny, medzi ktorými sú také, ktoré vyvolávajú horúčku a tým hubia patogény (napr. IL-1), chemokíny, interferóny alfa a beta, čo sú látky produkované napadnutými bunkami a pomáhajú chrániť zdravé bunky susediace s bunkami napadnutými, rastové faktory podporujúce množenie imunitných buniek.
Dôležitou zložkou je tiež komplementový systém a markery zápalu, napr. CRP. Sú schopné nebezpečnú časticu označiť pre fagocyty na pohltenie, spustiť imunitnú reakciu, alebo baktériu priamo zabiť tým, že na povrchu vytvoria komplex poškodzujúci bunkovú membránu. Táto časť imunity reaguje stále rovnakým spôsobom, nie je schopná sa vyvíjať, nemá imunologickú pamäť. Proti patogénom, s ktorými sa už stretla, bojuje vždy rovnako razantnou silou.
Získaná imunita
Oproti tomu imunita získaná je ako dobre vycvičená a vyzbrojená armáda. Skladá sa z látkovej zložky, čo sú imunoglobulíny (protilátky), a z dvoch typov bielych krviniek: B a T lymfocytov.
Na rozdiel od vrodenej imunity si dokáže adaptívna imunita zapamätať, s ktorými patogénmi sa už v minulosti musela popasovať. A ak sa rovnaký patogén znovu objaví, je zásah tejto imunity rýchlejší a cielenejší.
B lymfocyty vznikajú v kostnej dreni a produkujú bielkoviny zvané protilátky. Tie sú účinné hlavne pri mimobunkových patogénoch. T-lymfocyty sa rodia tiež v kostnej dreni, ale postupne odchádzajú „do školy“ do nášho detskej žľazy (týmusu), kde sa učia, ako vyhrať nad patogénmi. Imunoglobulíny dokážu patogén identifikovať a označiť, obmedziť jeho pohyblivosť, prípadne ho aj usmrtiť.
Opísali sme si súčasť nášho organizmu, ktorá nás dokáže chrániť pred vonkajším aj vnútorným nepriateľom. Kto je ale tým nepriateľom? Ak chceme nad nepriateľom zvíťaziť, musíme ho spoznať.
Nie je v možnostiach tohto textu opísať všetky patogény, s ktorými sa náš organizmus môže za život stretnúť. Poďme sa pozrieť na jeden, ktorý si v dnešných dňoch získal veľkú, hoci pomerne negatívnu, popularitu.
Áno, tým patogénom je vírus. Vírus je veľmi malý nebunkový organizmus. Je niekde na pomedzí medzi živým a neživým organizmom. Väčšina vedcov ho klasifikuje ako neživý.
Ničmenej je to uhol pohľadu. Čínska medicína tvrdí, že každá živá vec obsahuje 3 poklady – Shen (dušu či zámer), Qi (energiu) a Jing (esenciu, hmotu). Hmotu vírus určite má. Je to len RNA alebo niekedy DNA obalená väčšinou proteínovou škrupinou. Má aj energiu, aj keď si ju berie ako správny parazit z hostiteľskej bunky. A pravdepodobne má aj Shen, nejaký zámer, program, ktorý sa snaží uskutočňovať.
Vírusy väčšinou vnímame ako našich nepriateľov. Mnohem rozsiahlejší boj však zvádzajú vírusy s baktériami. To je ich úhlavný nepriateľ. Ničmenej, ako dnes vidíme, aj pre človeka sú vírusy často veľký problém.
Vírusy sa nedokážu samy množiť. Potrebujú na to hostiteľskú bunku. Vírusy sa tiež nie sú schopné pohybovať. „Premiestňujú“ sa napr. spoločne s kvapôčkami, ktoré vyprskneme alebo vykašleme.
Majú na sebe také kľúče, spúšťače, vďaka ktorým sú schopné otvoriť zámky, ktoré sú umiestnené na bunkách nášho organizmu. Vírus si bunku odomkne, dostane sa dovnútra a začne nastoľovať svoje poriadky. Jeho cieľom je replikovať sa. Bunka postupne prestáva plniť v organizme funkcie, kvôli ktorým bola vytvorená, a začína pracovať v prospech vírusu.
Pri replikácii pomerne často dochádza k chybám, a tak vznikajú rôzne mutácie vírusov. Ak je mutácia pre vírus nevýhodná, nezlepšuje jeho schopnosť prežiť, vírus zanikne. Ak mu ale mutácia prinesie nejakú výhodu nad ostatnými vírusmi, takto zmutovaný vírus začne ostatné vytláčať a postupne v organizme prevládať.
Koronavírusy sú nám dobre známou skupinou vírusov, ktoré nás obťažujú každú jeseň a prejavujú sa typicky nádchou. Pri replikácii ale vznikajú mutácie, ktoré sú aktívnejšie než tie bežné koronavírusy, na ktoré je náš imunitný systém už pripravený. A k nim patrí aj koronavírus SARS-CoV-2 (Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus 2).
V počiatkoch jeho šírenia bol problém, že náš imunitný systém nedokázal tento typ vírusu rýchlo rozoznať a zlikvidovať. A trvalo mu dlhší čas, než ho rozpoznal, než začal vytvárať imunologickú odpoveď a než ho začal likvidovať.
Vieme teda, ako funguje obrana, a čiastočne vieme, ako vyzerá náš nepriateľ. Čo teda môžeme urobiť pre to, aby sme neochoreli? Ako sa môžeme brániť?
Účelom tohto článku nie je hovoriť o liečbe. Extrémne dôležitá je prevencia.
Je nutné nasmerovať náš životný štýl, aby náš organizmus pracoval optimálne a mal dostatok energie na budovanie silného imunitného systému:
Kvalitne, pestro a pravidelne jedzte. Jedzte kvalitné a chemicky neupravované potraviny.
Dostatočne spite a primerane odpočívajte.
Dôležitý je pravidelný pohyb, ale nemal by byť príliš vyčerpávajúci.
Snažte sa udržať emócie na uzde (čo je v dnešnej dobe pomerne ťažká úloha).
Radujte sa z maličkostí a pestujte dobré vzťahy. Bude zase lepšie.
Prihláste sa na odber noviniek a neunikne vám žiadna akcia alebo dôležitá informácia
