Prvým chovným zvieraťom kočovných národov boli ovce a kozy. Tie totiž okrem mlieka a mäsa dávali vlnu a chlpatú kožu na ošatenie. Pitie mlieka má svoje počiatky asi aj v náboženských obradoch. Už starí Egypťania v IV. dynastii dojili kravy.

V Európe dobytok žil divoko, bol relatívne vzácny a používal sa najmä ako zviera ťažné a na mlieko. V dobe stredoveku sa chovali kravy nielen na vidieku, ale aj v mestách. V priebehu tridsaťročnej vojny bol chov v mestách úplne zničený a pustošené dediny tiež chovali veľmi málo dobytka.

Mlieko a výrobky z neho mali veľký význam pre výživu obyvateľstva u nás. Spolu s obilninami a zemiakmi tvorili dlhú dobu základ našej stravy. Väčšinou sa pilo mlieko kyslé alebo kyslá mlieko – teda mlieko kysnuté. Používalo sa tiež na zahusťovanie polievok, aby sa stali výdatnejšími. Mlieko bolo nielen zdrojom bielkovín, ale aj tuku a vitamínu A a D.

Bohužiaľ dnes je kravské mlieko ďaleko vzdialené tomu, aby bolo plnohodnotnou výživou ľudí. Mlieko totiž samo o sebe zmenilo svoju prirodzenú povahu. Je tepelne upravované, homogenizované, pasterizované a umelo obohacované rôznymi prísadami, ako je napríklad vitamín D.

Mlieko a mliečne výrobky ovplyvňujú energiu stredu, vyživujú tekutiny (Yin), podporujú tvorbu tekutín a zvlhčujú. Sú vhodné u ľudí s veľkým suchom.

Pri prázdnote Qi a Yangu, ktoré sa prejavujú únavou, chladom, gynekologickými výtokmi, opuchmi, sú väčšinou príznakom vyčerpanej a zachladenej sleziny. Pri týchto problémoch je vhodné obmedziť konzumáciu mliečnych výrobkov, najmä na jeseň a v zime (hlavne kravských), ktoré tvoria veľa hlienu a zchladzujú. Najmenej konfliktné je maslo a parmezán, najviac konfliktné je mlieko a jogurty.

V jedálničku potom je vhodné ich nahradiť živočíšnu bielkovinu vajcami a vápnik zeleninou (karfiol, brokolica, baklažán, kvaka, zeler, čierny koreň, červená repa, čínska kapusta, kučeravý kel, kel, chren, mrkva, makové mlieko, čierny sezam, slnečnicové semienko, čierny sezam atď.), prípadne je vhodné zameniť za výluhy/mlieka rastlinné.

Kobylie mlieko

Kobylie mlieko obsahuje menej alergénnych látok, než mlieko kravské a je ľudskému mlieku oveľa podobnejšie, pretože obsahuje imunoglobulíny a mliečny cukor, oproti mlieku kravskému. O pozitívnych účinkoch na organizmus písali už Číňania pred tromi tisíckami rokov. V tomto mlieku sa kúpala egyptská kráľovná Kleopatra a tiež ho denne pila.

Obsahuje vysoké množstvo nenasýtených mastných kyselín, glykoproteíny, bielkoviny, proteíny, albumín, globulíny a imunoglobulíny. Zabraňuje predčasnému starnutiu, ovplyvňuje obranyschopnosť buniek. Používa sa v lekárstve, na výrobu kumysu (skvasené mlieko) a pri výrobe kozmetických prípravkov.

Má teplú povahu, vyživuje krv a tekutiny, prospieva žalúdku a slezine a je sladkej chuti.

Kravské mlieko

má sladkú chuť a povahu neutrálnu, vstupuje do dráhy srdca, pľúc a žalúdka, jogurt je chuti sladkej a povahy chladnej, vstupuje do dráhy pľúc, pečene, žalúdka a hrubého čreva.

Kozie mlieko

je chuti sladkej a teplej povahy. Vstupuje do dráhy pľúc, obličiek a žalúdka. Toto mlieko oveľa menej tvorí hlien oproti mlieku kravskému.

Ovčie mlieko

obsahuje viac bielkovín, vitamínu B2, B6, B12 a väčšie množstvo enzýmov, hlavne amylázy. Tiež je možné s ním nahradzovať mlieko kravské, pretože tvorí menej hlienu.

Ťavie mlieko

Po mnoho storočí ho pili hlavne beduíni práve vďaka jeho výživným vlastnostiam. Mlieko obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, železa, je bohaté na bielkovinu a má oveľa menej tuku, než mlieko kravské.

Má neutrálnu až osviežujúcu povahu a sladkú a slanú chuť, podporuje činnosť sleziny, žalúdka a obličiek.