Encyklopédia
encyklopedie-bg.svg
encyklopedie.svg

Táto obilnina bývala hlavnou plodinou českých krajín. Svoj názov získala od starých Slovanov od slova „žiť“. Žito a ovos ako jediné obilniny sú európskeho pôvodu, pretože ostatné druhy sa k nám dostali väčšinou z Ázie.

Zo všetkých obilnín obsahuje najviac vitamínov B, 11 % bielkovín, 72 % uhľohydrátov a asi 1,3 % tuku. Zo ražnej múky (výražky) sa skôr pripravoval nielen chlieb, ale aj sa z nej piekli buchty a koláče. Vyrábala sa z neho káva (melta). Až módna pšenica ho postupne začala vytláčať na okraj.

Žito má lepok, ale obsahuje ho menej ako pšenica.

Je neutrálnej povahy a má sladkú a horkú chuť. Podporuje imunitu, je diuretické a pomáha uvoľňovať zadržiavané tekutiny. Vývar zo žita je vhodný pri opuchoch alebo chudnúcich kúrach.