Do strednej Európy ho priniesli Benediktíni, ktorí ho pestovali vo svojich záhradách. Jeho domovom je však južná Európa, západná a stredná Ázia. U nás ho môžeme vídať v záhradách ako medonosnú rastlinu. Vňať sa zbiera 2x do roka, vždy, keď začína kvitnúť.

Veľa ho používali naše babičky na korennie polievok, strukovinových jedál a čerstvé lístky boli súčasťou rôznych šalátov. Viac známy je vo francúzskej kuchyni. Používa sa v likérnictve a v lekárstve pri výrobe liekov na kašeľ a bronchitídu. V Oriente sa listy yzopu nechávajú kvasiť a získava sa z nich nápoj zvaný šerbet.

Sušený yzop je teplej povahy a ostrej chuti, čerstvý je teplej povahy a horkej chuti.