Hoci ho bežne radíme medzi ovocie, je to druh plodovej zeleniny, ktorý patrí do čeľade tekvicovitých. Melóny sa delia na dve hlavné skupiny. Vodný melón – dyňa červená a cukrový melón, ktorý sa radí do rodu Cucumis spoločne s uhorkou siatou. Pravdepodobne pochádza zo subtropickej Afriky, odkiaľ sa rozšíril do Ázie. Peržania ich pestovali už pred štyrmi tisíckami rokov a pestovanie sa prostredníctvom nich rozšírilo do východnej Indie a Európy. V Pompejach sa zachovali nástenné maľby, kde sa melóny objavujú. V islamskom svete bol veľmi významným pôstnym jedlom. V 15. storočí vďaka misionárom putuje z Arménska do západnej Európy. Cukrové melóny boli vo východnej Európe pestované v 4. až 2. storočí pred n. l.

Vodný melón obsahuje 90 % vody, je skvelým zdrojom tekutín, je bohatý na karotén, vitamín C, B6, B3, kyselinu listovú, železo, mangán.

Dodávajú životnú energiu a omladzujú, zlepšujú stav kože a vlasov, podporujú zužitkovanie bielkovín, aktivujú pohlavné hormóny a podporujú libido.

Vodný melón je sladkej chuti a chladnej povahy. Čistí horúčosť, hasí smäd, je močopudný. Nekonzumovať pri oslabení žalúdka a sleziny a pri vlhkosti.

Cukrový melón sa väčšinou konzumuje s parmskou šunkou, lososom alebo so sladkým vínom. Neobsahuje také vysoké percento vody ako vodný melón, a sacharózu.

Je sladkej chuti a osviežujúcej povahy.