Sú to morské mäkkýše a niektoré druhy ustríc sú jedlé. Už starí Rimania v špeciálnych vodách chovali ustrice, vo Francúzsku sa tento fenomén s umelým pestovaním rozvinul niekedy v 17. storočí. Obľuba ustríc tak stúpala, že vďaka rybolovu na prelome 18. a 19. storočia sa museli začať hľadať nové možnosti a zdroje, aby sa uspokojil dopyt trhu. A tak sa na jedlo začali ustrice chovať umelo pri stredomorských a severoamerických brehoch.

Obsahujú vysoké množstvo glykogénu (živočíšny škrob). Vo svojom tele netvoria organické jedy, tým sa podstatne líšia od slávok, ktoré sú práve známe svojím toxínom.

Majú sladkú chuť a neutrálnu povahu. Podporujú činnosť obličiek a pečene. Ochladzuje krv a podporuje plodnosť. Nie je vhodná pri ochorení kože.