Encyklopédia
encyklopedie-bg.svg
encyklopedie.svg

Ďalšia posvätná bylina s tajomnými vlastnosťami. Gréci verili, že bohovia sa tešili z venca z rozmarínu viac, než z venca zo zlata. Starovekí Rimania zdobili rozmarínom svojich bôžikov a zasvätili ho bohyni Venuši. V stredoveku sa verilo, že zaháňa zlých duchov a nesmel chýbať na žiadnej z dôležitých životných udalostí – krst, svadba a pohreb. Nevesty nosili venček z rozmarínu a až neskôr bol nahradený myrhou.

Tento trvalý krík rastie voľne v Stredomorí, hlavne v Taliansku, Juhoslávii a Grécku.

Používa sa pri príprave mias, zemiakov, polievok, omáčok na marinovanie diviny, baranieho a bravčového mäsa. Je neoddeliteľnou súčasťou francúzskej a talianskej kuchyne. Využíva sa ale aj vo voňavkárstve, pri výrobe rôznych kozmetických prípravkov a vonných olejov, kolínskej vody a mydla.

Sušený rozmarín je teplej povahy a má ostrú chuť, uvoľňuje blokády a rozprúďuje. Čerstvý rozmarín má teplú povahu a horkú chuť.