Encyklopédia
encyklopedie-bg.svg
encyklopedie.svg

Túto zeleninu poznali už Egypťania, Gréci aj Rimania. Aromatické listy a stonky sa používali pri pohrebných obradoch. Divo rástol v močaristých pôdach v Európe, Ázii a v Severnej Afrike a Amerike. Prvé záznamy o jeho používaní sú zo 16. storočia, kedy sa používal hlavne ako liečivá rastlina. Pestovať sa začal v oblasti Stredozemného mora, ale do strednej Európy prenikol až na prelome 17. až 18. storočia.

Obsahuje vysoké množstvo kyseliny askorbovej, betakaroténu, bielkovín, fosforu, železa, vápnika a horčíka a vitamínov radu B a éterické oleje.

Je veľmi chutný do zeleninových zmesí, polievok alebo šalátov. Lisuje sa z neho šťava a semienka sa používajú ako korenie.

Prospieva žalúdku, slezine, podporuje detoxikáciu pečene, prečisťuje krv a vysušuje vlhko. Prečisťuje vietor (tras, kŕče, závraty, tiky). Je skvelý pri akné, zápaloch očí, močového mechúra, pálení pri močení. Podporuje kĺby, kosti, väzy pri artritíde, reumatizme, dne a vlhku v čreve.