Encyklopédia
encyklopedie-bg.svg
encyklopedie.svg

Mrlík čínsky z čeľade láskavcovitých sa využíva v Latinskej Amerike ako obilnina. Pôvodne pochádza z pohoria Ánd, Bolívie, Peru a Čile, kde bola známa už pred 5 000 rokmi. V reči starých Inkov sa nazývala „matka zŕn“. S kolonizáciou vymizla a až v 70. rokoch minulého storočia sa začala opäť pestovať nielen v Južnej Amerike, ale aj v Európe, a to hlavne vďaka zdravej výžive a jej využitiu vo vegánskej strave. Konzumujú sa listy do rôznych šalátov, melie sa z nej múka, ktorá sa mieša s pšeničnou alebo kukuričnou a pripravuje sa z nej chlieb a sušienky. Z celého zrna sa varí kaša, používa sa ako závarka do polievok, a tiež sa z nej vyrába pálenka.

Semená sú skvelým zdrojom vitamínov radu B, beta-karoténu, vitamínu C, obsahuje 60 % škrobu, 23 % esenciálnych bielkovín, 5 % sacharidov a asi 9 % tukov. Vďaka jej nízkemu glykemickému indexu je vhodnou potravinou pre diabetikov. Vďaka veľmi vysokému obsahu bielkovín je neoddeliteľnou súčasťou stravovania vegetariánov a vegánov.

Neobsahuje lepok.

Má neutrálnu povahu a horkú chuť, podporuje činnosť srdca a tenkého čreva.