Encyklopédia
encyklopedie-bg.svg
encyklopedie.svg

Je veľmi stará, archeologicky je dokázané, že sa pestovala na Blízkom východe v období 10 000 rokov pred n. l. a bola vyšľachtená z jačmeňa. V Čechách sa objavila pšenica niekedy okolo 5 000 rokov pred n. l. Pôvodne sa u nás pestoval veľmi odolný druh jednozrnnej pšenice spolu s jačmeňom a ražou.

Pšenica na prelome 18. a 19. storočia vytlačila najmä u bohatej vrstvy obyvateľov raž. Múka sa začala využívať na pečenie chleba a pečiva, ktoré sa rozmohlo na raňajky namiesto obilných či strukovinových kaší vďaka káve, ktorá k nám prišla v tomto období z Turecka.

Táto múka je oproti celozrnnej ochudobnená rádovo o 60 % vápnika, 76 % železa, 85 % horčíka, 78 % zinku, 77 % vitamínu B1, 80 % vitamínu B2, 86 % vitamínu E a 80 % lepku. Biela múka sa používa často v bežnej kuchyni hlavne pre svoju schopnosť spájať cesto – hlavne pri buchtách, chlebe, knedliach, cestovinách.

Je chladnej povahy a sladkej chuti. Čistí horúčosť, najmä horúčosť srdca, je vhodná pri ochoreniach srdca a v priebehu menopauzy – najmä pšeničné klíčky, ktoré vyrovnávajú hormonálnu hladinu. Zvlhčuje horúčosť, takže sa používa pri suchosti pokožky, pocitoch smädu a vysušení.