Encyklopédia
encyklopedie-bg.svg
encyklopedie.svg

Patrí k najstarším plodinám. Jeho pravlasťou je Čína, východná Ázia a India. Zrná prosa boli nájdené na rôznych miestach Európy v stavbách pochádzajúcich z mladšej doby kamennej a pravdepodobne sa k nám šírilo z východu cez Čierne more. Do raného novoveku bolo v ľudskej strave hlavnou obilninou. Postupne ho vytláčali pšenica, raž, neskôr ryža, kukurica a zemiaky.

Proso bolo jednou z hlavných obilnín Slovanov, ktorí ho konzumovali v podobe výživných kaší, placiek a polievok. Najviac konzumovaný produkt vyrobený z prosa sú pšeno.

Pšeno je zásaditou obilninou, a preto je vhodné pri žalúdočných ťažkostiach, pečie sa z neho výborné pečivo, placky aj najrôznejšie sladké sušienky, je skvelé na zahusťovanie polievok a omáčok.

Je zdrojom draslíka, horčíka, fosforu, železa, medi, zinku a z vitamínov obsahuje veľké množstvo vitamínu B a vlákninu.

Proso neobsahuje lepok.

Je teplej povahy a sladkej a slanej chuti. Posilňuje obličky a je vhodné hlavne v období tehotenstva a vývar z pšena zmierňuje tehotenské zvracanie. Tonizuje krv, rozpúšťa vlhkosť, je močopudné a detoxikuje. Je vhodné pri ochoreniach horných a dolných dýchacích ciest, pretože rozpúšťa hlien, pri pocitoch ťažkého tela a chlade v dolných končatinách.