Encyklopédia
encyklopedie-bg.svg
encyklopedie.svg

Do Európy sa dostala okolo 12. storočia z južnej časti Himalájí. K nám prišla z východu pravdepodobne na prelome 14. až 15. storočia a svoj názov zdedila vďaka pohanským nájazdníkom.

Je veľmi výživná, obsahuje 11 % bielkovín, 3 % tuku a asi 55 % uhľohydrátov. Je bohatá na vitamíny B1, B2, E, C, zinok, meď, selén, horčík. Používa sa ako závarka, do vianočného či iného pečiva. Do cesta je vhodné ju používať podobne ako ovsenú múku maximálne z 1/3.

Nevytvára lepok.

Je chladnej povahy a sladkej a slanej chuti. Rozptyľuje vlhko, zvlhčuje a rozpúšťa hlien.

Skvelá je pri cievnych a kardiovaskulárnych ochoreniach, obsahuje rutín, ktorý má pozitívny vplyv na cievy, podporuje zníženie cholesterolu. Je vhodná pre akýkoľvek druh diét a aj pre tých, ktorí sa snažia bojovať s prebytočnými kilogramami. Používa sa pri pocitoch na zvracanie a stagnácii stravy. Uvoľňuje črevá, lieči akumulácie. V zimnom období ju nezabudnite doplniť škoricou a v slanej forme kurkumou alebo šafranom, aby ste zneutralizovali jej chladnú povahu.

Aj pohánka má viac druhov od bielej až po hnedú. Čím je pohánka tmavšia, tým má prirodzene teplejšiu povahu. Dnes sa z nej vyrábajú aj cestoviny, ktoré je možné kúpiť v špecializovaných obchodoch.