V starovekom Grécku ju považovali za starodávnu rastlinu, vencami z petržlenu zdobili víťazov, nosili sa pri hostinách a zdobila tabule v jedálňach. V stredoveku sa k nej viazali rôzne povesti. V Európe petržlen rozšíril Karol Veľký, ktorý prikázal túto rastlinku pestovať nielen vo svojich záhradách, ale aj v záhradách svojich poddaných. Začiatkom 16. storočia sa rozšírila do východnej Európy a Anglicka. Už osobný lekár Ferdinanda I. napísal vo svojich spisoch, že petržlenová vňať a koreň potláčajú nadúvanie.

Vňať sa používa hlavne čerstvá, ale tiež sa suší alebo nakladá do soli. Dá sa z nej vyrábať aj pesto. Čerstvá petržlenová vňať je veľmi bohatá na vitamín C.

Je teplej povahy a kyslej chuti. Vedie dovnútra a nadol a uchováva tekutiny.