Prvé zmienky o tzv. španielskom korení môžeme nájsť v spisoch lekára prvej Kolumbovej výpravy. Spočiatku sa v kuchyni veľmi nepoužívalo a bolo skôr botanickou raritou kláštorných a šľachtických záhrad. Niekedy okolo roku 1580 sa pomerne široko pestovalo v okolí Brna. V polovici 16. storočia sa rozšírilo do celej Európy a v Uhorsku ho roľníci sušili a mleli na prášok. Paprika sa stala maďarským národným korením a viaže sa k nej povesť, ako paša Mehmed z Budína uzavrel vo svojom paláci nosičku vody, ktorá spoznala vzácny ker a jeho semená vyniesla z paláca a záhradníci ich vysadili okolo Budína.

Kuchári zistili, že jedlo s paprikou má očarujúcu chuť a príjemne zahrieva brušká a podporuje trávenie.

Paprika sa pripravuje v niekoľkých druhoch a tiež sa aj odlišne používa.

Lahôdková paprika

je jemne sladká, pripravuje sa z vybraných vyzretých plodov, z ktorých boli pred sušením odstránené semenné prepážky.

Ušľachtilo sladká paprika

sa pripravuje z starostlivo vybraných nepálivých plodov, z ktorých boli pred sušením odstránené semenné prepážky. Je o niečo ostrejšia než lahôdková paprika, pretože pri mletí sa pridávajú paprikové semienka.

Polosladká paprika

ktorej sa hovorí aj gulášová, má ostrejšiu chuť než lahôdková alebo ušľachtilo sladká paprika. Vyrába sa z pálivých druhov papriky s pridaním semien pri mletí.

Ostrá paprika

sa melie z vyrezaných semenných prepážok kvalitných pálivých paprík. Je hnedočervenej farby, má intenzívnu vôňu a je veľmi ostrá.

Neostrá lahôdková paprika

má veľmi jemnú chuť a vôňu, ohnivo červenú farbu a má jemnú ostrú chuť. Pripravuje sa z dobre vyzretých plodov zbavených semenných prepážok.

Červená paprika obsahuje veľké množstvo provitamínu A a vitamín C. Využíva sa na prípravu omáčok, polievok, pečenie a do šalátov.