Poznáme ho z doby bronzovej a pravdepodobne pochádza zo strednej Ázie, kde bol vyšľachtený z ovsa hluchého. Do Európy sa dostal vďaka Slovanom a Germánom, ktorí ho v hojnom množstve pestovali. Používa sa na prípravu slaných a sladkých ciest, kaší, na zahustenie polievok a omáčok, pridať ju môžete tiež do chlebového cesta maximálne 1/3.

Zo všetkých obilnín obsahuje najviac bielkovín asi 13 % a tuku asi 7,5 %, tiež obsahuje hojnosť enzýmov – hlavne diastázy, ktorá podporuje trávenie. Jeho bielkoviny sa blížia strukovinám. Obsahuje veľa lecitínu, takže je aj balzamom pre naše nervy. Je bohatým zdrojom vitamínu B, E, fosforu, horčíka, železa, zinku a vlákniny

V starých kuchárskych knihách sa uvádzal ako bezlepková obilnina, teraz je radený medzi obilniny s lepkom. Tejto záhade sa mi ešte nepodarilo prísť na kĺb.

Ovos má chuť slanú a ostrú, povahy je neutrálnej až teplej a ovplyvňuje pečeň a slezinu. Odporúča sa pre pružné šľachy, silné svaly. Je vhodný pri vyčerpaní a chronických ochoreniach a pri pocitoch chladu.

Ovsená kaša a polievka sú veľmi výživné aj pre deti, ale pozor, nehodia sa na výživu v tehotenstve a ani pre hyperaktívne deti. Nepoužívať pri ochorení kože.