Maslo naši predkovia používali ako osvedčený kozmetický prostriedok. Názov masla je od slova „mazať“. V lete sa ním chránili pred slnkom, v zime pred mrazom. Používanie masla ako omastku sa pravdepodobne datuje niekedy ku koncu pohanskej doby. Maslo sa tiež používalo v raných dobách kresťanstva na svietenie v kostoloch. Do 16. storočia sa používalo výhradne maslo prepustené. Dobre prepustené maslo vydržalo na suchom chladnom mieste v dobre uzavretej nádobe mesiace. Od 17. storočia sa začalo jesť aj maslo surové. Výroba masla je známa z obdobia roku 1500 pred n. l. z indických posvätných vied a dodnes sa v Indii toto maslo používa pod názvom „Ghí“, je z byvolieho mlieka a niekoľkokrát sa zahrieva, takže jeho výroba sa o niečo líši oproti klasickému staročeskému prepustenému maslu.
Maslo obsahuje vitamín A, D a lecitín, ktoré sa nezničia ani pri zahrievaní. Maslo obsahuje asi 83 % tuku a asi 14 % vody.
Tepelná odolnosť masla je okolo 150 °C, prepustené maslo má potom tepelnú odolnosť asi 200 °C.
Maslo má sladkú chuť a neutrálnu až mierne teplú povahu. Podporuje tvorbu krvi a tekutín, zvlhčuje sucho. Oslabuje slezinu a tvorí vlhko a hlien. Nie je vhodné pri horúčave v krvi – akné, kožné ochorenia, zápalové ochorenia.

Charakteristika a účinky húb podľa tradičnej čínskej medicíny

Popis bylinných zmesí, účinkov podľa čínskej medicíny a hlavného využitia

Odporúčania jedálnička vrátane jednotlivých potravín pri konkrétnych obrazoch

Charakteristika a účinky bylín podľa tradičnej čínskej medicíny

Charakteristika potravín a ich vplyv na jednotlivé orgány

Rozdelenie bylín a húb podľa jednotlivých chorôb