Encyklopédia
encyklopedie-bg.svg
encyklopedie.svg

Maslo naši predkovia používali ako osvedčený kozmetický prostriedok. Názov masla je od slova „mazať“. V lete sa ním chránili pred slnkom, v zime pred mrazom. Používanie masla ako omastku sa pravdepodobne datuje niekedy ku koncu pohanskej doby. Maslo sa tiež používalo v raných dobách kresťanstva na svietenie v kostoloch. Do 16. storočia sa používalo výhradne maslo prepustené. Dobre prepustené maslo vydržalo na suchom chladnom mieste v dobre uzavretej nádobe mesiace. Od 17. storočia sa začalo jesť aj maslo surové. Výroba masla je známa z obdobia roku 1500 pred n. l. z indických posvätných vied a dodnes sa v Indii toto maslo používa pod názvom „Ghí“, je z byvolieho mlieka a niekoľkokrát sa zahrieva, takže jeho výroba sa o niečo líši oproti klasickému staročeskému prepustenému maslu.

Maslo obsahuje vitamín A, D a lecitín, ktoré sa nezničia ani pri zahrievaní. Maslo obsahuje asi 83 % tuku a asi 14 % vody.

Tepelná odolnosť masla je okolo 150 °C, prepustené maslo má potom tepelnú odolnosť asi 200 °C.

Maslo má sladkú chuť a neutrálnu až mierne teplú povahu. Podporuje tvorbu krvi a tekutín, zvlhčuje sucho. Oslabuje slezinu a tvorí vlhko a hlien. Nie je vhodné pri horúčave v krvi – akné, kožné ochorenia, zápalové ochorenia.