Zmienky o jačmeni nájdeme už v čínskej a indickej mytológii. Archeologicky je jeho výskyt doložený v prehistorických dobách na území Európy, Ázie a Afriky. Na naše územie sa dostal približne pred piatimi tisíckami rokov vďaka sťahovavým národom z juhozápadnej Ázie. Ešte v antike sa bežne jedla jačmenná kaša. Dnes sa s ním môžeme stretnúť v jedálničku na Blízkom východe.

V Európe bol vytlačený pšenicou a používa sa tu hlavne na výrobu sladu. Pôvodné odrody jačmeňa obsahovali vysoké množstvo BetaGlukan, ale vďaka šľachteniu toto vysoké množstvo bohužiaľ stratil.

Obsahuje mnoho vitamínov skupiny B, nie je štandardnou múkou používanou na pečenie chleba. Zvyšuje vláčnosť a trvanlivosť ciest a často sa používa ako prímes do základov ciest, alebo na pečenie plochých chlebových placiek, lievancov a palaciniek.

Jačmenné krúpy sa používajú ako závarka do polievok.

Má veľmi nízky obsah lepku.