Bola známa už v dobe 5000 rokov pred n. l. v Mezopotámii, neskôr potom v Egypte, Číne, Grécku a pravdepodobne aj v strednej Európe. V Egypte, Grécku a v Ríme bola posvätným vtákom a Rimania ich chovali aj ako domácich miláčikov a skvelých strážcov. Veľký význam mali husi v stredoveku, kedy boli zdrojom lacného mäsa.

U nás sa husi chovali s určitosťou od 14. až 15. storočia najmä kvôli mäsu, husacej masti, ktorá po bravčovej masti bola veľmi významným tukom. Husa sa piekla na sv. Martina a na Vianoce a perie českých husí malo v Európe veľký ohlas.

Husa obsahuje vysoké množstvo vitamínu B2 a B6, je obrovským zdrojom železa, draslíka a fosforu.

Husa má neutrálnu povahu a sladkú chuť. Vstupuje do dráhy sleziny a pľúc. Podporuje tvorbu energie, lieči vyziabnutosť a únavu a nechutenstvo.