Bylinka, ktorej domovinou je Stredomorie. Je známe, že sa už používala v 1. st. n. l. na výrobu horčice. Do strednej Európy sa dostala vďaka rímskym kolonistom. Ako korenie sa semienko bielej horčice používa pri nakladaní uhoriek, konzervovaní rýb a do omáčok a koreniacich zmesí. Ale najviac sa semienko horčice bielej aj čiernej používa na výrobu horčice.

V lekárstve sa užívalo odpradávna, pripravovala sa z neho múka, z ktorej sa robilo cesto a to slúžilo ako obklad pri reumatických bolestiach.

Horčica je teplej povahy a ostrej chuti, uvoľňuje stagnácie a rozhýbava.

Horčica ako dochucovadlo

Je to dochucovací prípravok, pasta žltej alebo žltohnedej farby, ktorá sa vyrába z mletých horčičných semienok zmiešaných s vodou, octom, soľou, korením a olejom. Niekedy sa prifarbuje kurkumou. Väčšinou sa konzervuje kyselinou benzoovou.

Asi ako prví ju používali starí Gréci a Rimania k mäsu. Rozomleté horčičné semienka riedili vínnym muštom. Ďalšie zmienky o horčici môžeme nájsť okolo roku 800 n. l. na cisárskom dvore Karola Veľkého.

Horčica je chuti sladko-kyslej a povahy osviežujúcej. Prospieva tráveniu a pečeni. Vďaka rôznym druhom horčíc sa chuť môže meniť.