Encyklopédia
encyklopedie-bg.svg
encyklopedie.svg

Skôr než u nás zdomácneli zemiaky, využívalo sa ako prílohy veľké množstvo koreňovej zeleniny. Bol to najmä čierny koreň, paštrnák, potočnica lekárska čiže sladký koreň, ktorý rástol pri potokoch a rapontika. Všetky patria medzi prastaré zeleniny známe v Európe už za čias starého Grécka a Ríma. Vodnica aj kvaka sú veľmi bohaté na vápnik a sú zásadité. Preto skvele dopĺňajú mäso a v minulosti sa s ním bežne podávali. Keď bola núdza, tak sa kvaka pridávala do placiek alebo do chleba.

Zemiaky obsahujú 20 % škrobu, 2 % bielkovín a uchovávajú veľké množstvo uhľohydrátov. Napriek tomu, že množstvo bielkovín v zemiakoch nie je také veľké, sú to plnohodnotné bielkoviny, ktoré sa vyrovnajú bielkovinám živočíšnym. Sú silne zásadité, pod šupkou majú vitamíny B a obsahujú vitamín C, ktorý sa uchováva aj po varení skoro v nezmenenom množstve.

Zemiaky sú chuti sladkej a povahy neutrálnej a vstupujú do dráhy sleziny a žalúdka. Podporujú činnosť pankreasu a sleziny.

Pozor na naklíčené zemiaky a nazelenalé zemiaky, škodia kĺbom. Pri nákupe preto pozorne vyberajte! Čím dlhšie sa zemiaky skladujú, tým menej majú vitamínu C.