Banánovník bol pravdepodobne doma na území dnešnej Papuy Novej Guiney niekedy okolo roku 8000 pred n. l. Potom sa rozšíril do juhovýchodnej Ázie. Tu bola o ňom prvá zmienka v budhistických textoch okolo roku 600 pred n. l. Alexander Veľký roku 327 pred n. l. ochutnal banány v Indii. Okolo roku 200 n. l. bol v starých čínskych textoch opísaný banánový sad na tomto území. Okolo roku 650 n. l. islamskí dobyvatelia doviezli banány do Palestíny a arabskí kupci ich rozšírili po väčšine územia Afriky. Prvé banánové sady v Karibiku a v strednej Amerike vybudovali roku 1502 portugalskí kolonisti.

Sú bohaté na sacharidy, teda veľmi sýte a obsahujú veľa draslíka. Zároveň sú veľmi bohaté na vitamín A, C a vitamíny radu B.

Banány sú sladkej chuti a chladnej povahy. Čistia horúčosť a zvlhčujú a detoxikujú črevá. Tvoria telesné tekutiny, sú vhodné pri zápche, krvácajúcich hemoroidoch. Ak má človek problém s chladom a opuchmi, mal by sa banánom v surovej podobe vyhnúť. Môže si ich však pripraviť vyprážané na masle, sypané škoricou, kardamómom alebo muškátovým orieškom.