Jeho domovom je južná Čína, taktiež sa mu hovorí čínsky aníz. V roku 1588 priviezol badián do Európy Sir Thomas Cavendish, okolo roku 1700 sa dostal badián do Moskvy a koncom 18. storočia do Nemecka.

Badián je svojou chuťou veľmi podobný anízu, používa sa do pečiva, perníka, v niektorých krajinách ním aromatizujú lekvár, pri výrobe bonbónov. V likérnictve sa cení oveľa viac než aníz. Svoje uplatnenie našiel aj vo voňavkárstve.

Badián je teplej povahy a podporuje činnosť žalúdka a sleziny.